Délka | 1250 mm |
Šířka | 292 mm |
Ponor | 80 mm |
Konstrukce | Dr. Ivan Gavora a Jan Horák |
Trup sa ničím nelíši od ostatných podobných. Na rebrá volíme radšej hrubšiu preglejku (8 až 10 mm); môžu byť o to užšie, získavame tak priestor v lodi, aj sa s nimi lepšie pracuje. Trup montujeme podl‘a osvedčeného spôsobu na pevnej rovnej doske na zakolíkované rebrá dnom hore.
Nástavby nie sú tvarove náročné, ale treba presne pracovat‘. Pre istotu je dobre si napred poskladat‘ všetky častí z kartónových šablón a na nich poopravit‘ prípadné nepresnosti. Zadné dvere do kokpitu sú otváracie, pomáha to úniku plynov z motora. Ušit‘ pekné plátené tienidlo nad kokpit zveríme ženským rukám, pomôžeme však presnou šablónou z papiera. Koleso kormidla sa dá uliat‘, vyrezat‘ alebo zostavit‘ z tvrdého dreva, ak máte sústruh. Čelné okno kajuty je z organického skla, aby sa dalo otvárat‘ a púšt‘al sa kyslík k motoru, na ostatné okná stačí tenký celuloid.
Pohybové ústrojenstvo. Pre pohon sme volili motor TONO 10 cm3 so žeraviacou sviečkou, ale prestavaný na vodné chladenie.
Výborne sa osvedčila odstredivá spojka, ktorá pri správnom nastavení umožňuje nielen regulovat‘ rýchlost‘ až po maximum, kedy sa pried‘ zodvihne nad hladinu, rozráža dve kosy vody po stranách a necháva spenenú brázdu a dym vzadu, ale priam zastavit‘ lod‘ a znova ju dostat‘ do pohybu uprostred šíriny, bez pracného štartovania tkaničkou. Lodné skrutky sú hocako vzácne a treba ich chránit‘ tým, že navyše plánku prirobíme pod ne „lyže“ – oblúky z ocelového drôtu.
Nádrž o obsahu asi 300 cm3 je spájkovaná z tenkého plechu.
Pri elektrickom pohone odpadne veľa starostí aj komplikácií, ale aj onoho športového napätia, onoho „zápasu so vzpurnou hmotou“. Získava sa čistějšia hra už pri samom jazdení i pri skladovaní, možnost‘ spiatočnej jazdy a istejšieho ovládania pri účasti na sút‘ažiach. Ale tá závrat‘ z rýchlosti a sily, ilúzia skutočných dial‘av so zdvihnutou pried‘ou – tá je preč!